Fyzicky prejedená, neurobiologicky hladná
Pri emočnom prejedaní často nevzniká problém na úrovni množstva jedla, ale na úrovni spracovania signálov v tele a v mysli. Žena môže byť objektívne prejedená, žalúdok plný, trávenie zaťažené, a napriek tomu chýba pocit ukončenia. Chýba vnútorný signál "dosť".
Z biologického hľadiska sa signály sýtosti uvoľňujú v reakcii na prítomnosť jedla v tráviacom trakte. Telo robí to, čo má. Vysiela informácie smerom k mozgu. Samotná prítomnosť signálu však ešte neznamená, že bude spracovaný.
Mozog prijíma telesné signály selektívne. V stave dlhodobého stresu, vnútorného tlaku alebo pohotovosti je jeho priorita inde. Systém sa sústreďuje na prežitie, reguláciu napätia a rýchle riešenia. Jemné signály, ako je sýtosť, sa v tomto stave stávajú sekundárnymi alebo úplne prehliadanými.
Preto sa môže stať, že žena je fyzicky plná, ale neurobiologicky hladná. Nie preto, že by telo nefungovalo, ale preto, že systém je zahltený. Signál existuje, ale nie je integrovaný do vedomého prežívania.
Individuálne rozdiely v citlivosti na sýtosť existujú. Niektorí ľudia potrebujú silnejší alebo dlhší impulz, aby mozog vyhodnotil stav nasýtenia. Táto variabilita však sama o sebe nevysvetľuje emočné prejedanie. Pretože emočné prejedanie nie je primárne odpoveďou na hlad, ale odpoveďou na vnútorné napätie.
Z psychologického hľadiska jedlo v emočnom prejedaní neplní výživovú funkciu, ale regulačnú. Slúži na zníženie napätia, potlačenie emócií, vytvorenie krátkodobého pocitu úľavy alebo ukotvenia. V takomto nastavení systém nehľadá sýtosť. Hľadá úľavu.
Vnútorná pozornosť je pritom často zameraná smerom von alebo nahor – do hodnotenia, kontroly, kritiky. Telo je síce prítomné, ale nie je počúvané. Sýtosť je jemný telesný signál. Potrebuje vnútorný priestor, aby mohla byť vnímaná. V stave boja a sebakritiky tento priestor nevzniká.
Preto ženy často popisujú paradoxnú skúsenosť: sýtosť sa objaví až vtedy, keď prestanú riešiť jedlo. Keď tlak povolí. Keď sa pozornosť presunie z kontroly do vnímania. Vtedy sa signál, ktorý tam bol už skôr, konečne dostane do vedomia.
Z hľadiska vnútornej dynamiky ide o zmenu pozície. Z pozície boja proti sebe do pozície pozorovania seba. Impulz prestáva byť príkazom. Pocit prestáva byť ohrozením. Telo dostáva priestor dokončiť proces, ktorý bol doteraz prerušovaný tlakom.
Sýtosť sa v takýchto momentoch nejaví ako výsledok správneho správania, ale ako prirodzený dôsledok regulácie. Nie je vyrobená disciplínou. Objaví sa vtedy, keď systém nie je v ohrození.
Ak žena sýtosť necíti, neznamená to, že je na nej niečo zlé. Znamená to, že jej systém je preťažený. A preťažený systém sa nedá presvedčiť ani prinútiť. Dá sa len postupne učiť, že nemusí byť v strehu.
Vzťah k jedlu sa potom nemení cez obmedzenia, ale cez schopnosť byť v kontakte so sebou. Menej boja vytvára viac priestoru. A v tomto priestore sa môže sýtosť znovu objaviť ako niečo, čo bolo vždy súčasťou tela, len nebolo počuť.
S úctou, Elena Petrus.
*Neurobiológia vysvetľuje, ako spolu fungujú mozog, nervový systém a telo – a ako z ich spolupráce vznikajú pocity, správanie a reakcie.