Ako oddeliť šťastie od svojich snov

Šťastie nie je odmena za splnené sny. Je to schopnosť zostať so sebou aj vtedy, keď ešte nie si tam, kam smeruješ. Sny patria budúcnosti – šťastie patrí prítomnému okamihu. Až keď prestaneš odkladať život na "raz", prestanú byť sny únikom a stanú sa smerom.

Jedna z najväčších vnútorných pascí, do ktorých ženy padajú, je nenápadná a spoločensky veľmi podporovaná myšlienka, že šťastie príde až vtedy, keď sa splnia sny. Keď budem žiť inak. Keď budem robiť inú prácu. Keď budem mať viac slobody, viac peňazí, viac odvahy, viac seba. Medzi dneškom a týmto "raz" sa postupne vytvorí tichá priepasť. Na jednej strane stojí život, ktorý žijeme. Na druhej strane život, o ktorom snívame. A uprostred stojíme my – s pocitom, že ešte nemáme právo cítiť sa dobre, že ešte nie sme "tam", a teda ešte nemáme nárok na pokoj.

Toto presvedčenie je hlboko zakorenené. Od malička sme vedené k tomu, že šťastie je výsledok. Najprv výkon, najprv správne rozhodnutia, najprv úspech, a až potom pokoj. Lenže telo a nervový systém fungujú opačne. Ak si dlhodobo odkladáš šťastie na budúcnosť, vysielaš si do seba správu, že tvoj súčasný život je chybný, nedostatočný alebo len dočasná čakáreň. Telo, ktoré sa necíti doma v prítomnosti, začne hľadať úľavu. Niekedy v jedle, niekedy v otupení, niekedy v nekonečnom snívaní, niekedy v rezignácii. A niekedy v neustálom tlaku na seba, aby si už konečne bola inde.

Sny samy o sebe nie sú problém. Sny sú dôležité. Sú informáciou o tom, kam chce tvoja energia prirodzene smerovať, kde cítiš viac života, viac pravdy, viac seba. Problém vzniká vtedy, keď sa zo snov stane dôkaz, že tvoj dnešný život je zlyhaním. Vtedy sa z vízie stáva únik a z prítomnosti väzenie. Žena potom nežije – len vydržiava. A čaká, kým sa konečne začne "ten skutočný život".

Oddeliť šťastie od snov neznamená vzdať sa snov. Znamená to prestať im prideľovať zodpovednosť za tvoje prežívanie. Šťastie totiž nie je životná situácia. Je to stav nervového systému. Je to pocit, že v tele sa dá dýchať, že nemusíš byť neustále v pohotovosti, že nemusíš pred sebou utekať. Môžeš mať vysnívaný život a cítiť prázdno. A môžeš žiť obyčajný, nehotový život a cítiť hlboký vnútorný pokoj.

Sny patria budúcnosti. Sú smerom, nie hodnotením. V momente, keď si dovolíš povedať: "Môžem byť v poriadku aj teraz, aj keď ešte nie som tam, kam smerujem," uvoľní sa obrovské vnútorné napätie. Prestávaš sa trestať za to, že si na ceste. Prestávaš žiť v neustálom pocite, že si pozadu.

Veľkým uzlom v ženskom prežívaní je aj presvedčenie, že si musíme vybrať medzi vďačnosťou a túžbou. Buď budem vďačná a ticho prijmem to, čo je, alebo budem túžiť a budem nespokojná. Pravda je však oveľa zrelšia. Vďačnosť neznamená rezignáciu a túžba neznamená nevdak. Zrelá žena unesie obe polarity naraz. Vie si vážiť to, čo má, a zároveň cítiť, že niečo v nej ešte chce rásť.

Skutočné šťastie nie je cieľ, ktorý raz dosiahneš. Je to schopnosť zostať so sebou aj v neistote, aj v prechode, aj v období, keď veci ešte nie sú jasné. Je to schopnosť nebyť v neustálom vnútornom boji so svojím vlastným životom. A paradoxne práve vtedy, keď prestaneš odkladať život na "raz", sa sny prestanú vzďaľovať. Už nie sú únikom, ale prirodzeným smerom, ku ktorému dozrievaš.

Tvoj dnešný život nie je omyl. Nie je trestom ani dôkazom zlyhania. Nie je len prechodnou fázou, ktorú treba prežiť so zaťatými zubami. Je pôdou. A sny z nej môžu vyrásť len vtedy, keď ju prestaneš nenávidieť. Sny majú byť volaním, nie výčitkou. A šťastie nemá byť sľubom do budúcnosti. Má byť tichým súhlasom s tým, kým si dnes – aj na ceste.

S úctou k nášmu príbehu, Elena Petrus

Každodenná inšpirácia pre ženy s emočným prejedaním: TELEGRAM VSTÚPIŤ