Dôkazy, že odmeňovacie/motivačné okruhy mozgu sú spojené s nutkavým prejedaním

28.február 2011

UPTON, NY — Štúdia zobrazovania mozgu na Brookhavenskom národnom laboratóriu Ministerstva energetiky USA odhalila jemný rozdiel medzi bežnými obéznymi jedincami a tými, ktorí sa nutkavo prejedajú (tzv. binge eating). U ľudí s prejedacou poruchou, ale nie u bežných obéznych, už samotný pohľad alebo vôňa obľúbených jedál vyvoláva prudký nárast hladiny dopamínu — mozgového chemického posla spojeného s odmenou a motiváciou. Zistenia — zverejnené online 24. februára 2011 v časopise Obesity — naznačujú, že tento nárast dopamínu môže zohrávať úlohu pri spúšťaní nutkavého prejedania.

Mozgové skeny odhalili rozdiely v reakcii na jedlo u obéznych ľudí s prejedacou poruchou

Vedci porovnali účinky kombinácie metylfenidátu a potravinovej stimulácie s placebom a neutrálnou stimuláciou u obéznych ľudí s prejedacou poruchou a u obéznych kontrolných osôb bez tejto poruchy. Rádioaktívny sledovací prípravok, použitý pri skenovaní, súťaží s prirodzeným dopamínom mozgu o naviazanie na receptory. Slabší signál z prípravku (menej červenej na snímkach) teda znamená viac prirodzeného dopamínu v mozgu. Zníženie červenej farby u ľudí s prejedacou poruchou po vystavení jedlu a metylfenidátu (pravý dolný obrázok) v porovnaní s placebo/neutral stimulačnou situáciou (ľavý dolný obrázok) ukazuje, že potravinová stimulácia u týchto osôb spustila prudký nárast hladiny dopamínu. U obéznych bez prejedacej poruchy (horné obrázky) sa takýto rozdiel nezistil.

"Tieto výsledky potvrdzujú, že prenos signálu dopamínu, ktorý pripravuje mozog na vyhľadávanie odmeny, je dôležitý pre neurobiológiu prejedacej poruchy," uviedol hlavný autor štúdie, lekár Gene-Jack Wang z Brookhaven Lab a Lekárskej fakulty Mount Sinai. Wangov tím už v minulosti zistil podobný dopamínový "výbuch" u ľudí závislých od drog, keď im ukázali obrázky osôb užívajúcich drogy. Našli aj ďalšie neurochemické podobnosti medzi drogovou závislosťou a obezitou, vrátane úlohy dopamínu pri vyvolávaní túžby po drogách a/alebo jedle.

"V skorších štúdiách sme u zdravých ľudí s normálnou hmotnosťou, ktorí boli bez jedla 16 hodín, zistili, že uvoľňovanie dopamínu bolo úzko spojené s ich subjektívnym pocitom hladu a túžbou po jedle. To bol dôkaz podmienenej reakcie na podnety spojené s jedlom," vysvetlil Wang.

V tejto novej štúdii vedci predpokladali, že obézni ľudia s prejedacou poruchou budú reagovať na potravinové podnety silnejšie než obézni bez tejto poruchy.

"Pochopenie neurobiologických mechanizmov, ktoré stoja za reakciou mozgu na jedlo, by nám mohlo pomôcť nájsť nové spôsoby, ako ľuďom pomôcť regulovať nezdravé stravovacie návyky," dodal Wang.

Výskumu sa zúčastnilo 10 obéznych osôb s klinicky potvrdenou prejedacou poruchou (diagnostikovanou v nemocnici St. Luke's-Roosevelt) a 8 obéznych osôb bez tejto poruchy.

Vedci použili pozitrónovú emisnú tomografiu (PET) na skenovanie mozgu po injekcii rádioaktívneho prípravku, ktorý sa viaže na dopamínové receptory. Keďže prípravok súťaží s prirodzeným dopamínom, sila signálu z PET skenera nepriamo odráža množstvo dopamínu v mozgu: silný signál znamená nízku hladinu prirodzeného dopamínu, slabý signál zas vysokú hladinu dopamínu.

Každý účastník absolvoval štyri skeny počas dvoch dní – vedci porovnávali účinky potravinovej stimulácie a neutrálnej stimulácie, a to s podaním lieku zvyšujúceho dopamínový signál (metylfenidát) aj bez neho (placebo). Metylfenidát blokuje spätné vychytávanie dopamínu z mozgových synapsí, čím predlžuje jeho pôsobenie.

Pri potravinovej stimulácii vedci pripravili obľúbené jedlá účastníkov (ak bolo potrebné, zohriali ich) a držali ich blízko úst a nosa, aby mohli jedlo cítiť a ochutnať malé množstvo na jazyku. Pri neutrálnej stimulácii im ukazovali predmety bez súvisu s jedlom – napríklad hračky alebo oblečenie – a nechali ich privoňať k týmto predmetom. Všetci účastníci pred skenovaním držali 16-hodinový pôst.

Výsledky:
Potravinová stimulácia v kombinácii s metylfenidátom výrazne zvýšila hladinu dopamínu v oblastiach mozgu nazývaných kaudát a putamen u ľudí s prejedacou poruchou, no nie u obéznych bez tejto poruchy. Najvyššie hladiny dopamínu v kaudáte mali účastníci s najťažším stupňom poruchy.

Hladiny dopamínu sa významne nezvýšili v iných častiach mozgu ani pri žiadnom inom nastavení (neutrálna stimulácia, alebo potravinová stimulácia bez metylfenidátu). Výsledky tiež neboli spojené s indexom telesnej hmotnosti účastníkov a medzi skupinami sa neukázal rozdiel v počte dopamínových receptorov.

"Kľúčovým rozdielom, ktorý sme našli, bol pomerne jemný, ale jasný nárast dopamínu v kaudáte u ľudí s prejedacou poruchou ako reakcia na jedlo," uviedol Wang.

"Táto reakcia sa objavuje v inej časti mozgu než pri drogových závislostiach, kde sa dopamínové špičky nachádzajú v centre odmeňovania. Kaudát sa skôr podieľa na upevňovaní činností vedúcich k odmene, než na samotnom spracovaní odmeny. Inými slovami, táto reakcia pripravuje mozog na vyhľadávanie odmeny – čo vidíme aj u závislých od drog," dodal.

Keďže prejedacia porucha sa nevyskytuje len u obéznych ľudí, vedci chcú v budúcnosti skúmať aj neurobiologické faktory, ktoré môžu odlišovať obéznych a neobéznych s touto poruchou.

Štúdia bola financovaná americkým Národným ústavom zdravia prostredníctvom Intramurálneho programu Národného ústavu pre zneužívanie alkoholu a alkoholizmus a Všeobecného klinického výskumného centra Stony Brook University, s využitím infraštruktúry podporovanej Ministerstvom energetiky USA.

Zdroj: https://www.bnl.gov/newsroom/news.php?a=111233

EBOOK: ŠTYRI PILIERE EMOČNÉJ SÝTOSTI

Najnovšie články na našom blogu

Prečítajte si ako prví, čo je nové