Milé ženy, Dnes by som sa s vami rada podelila o jeden z najhlbších paradoxov emočného prejedania, ktorý som objavila počas svojej vlastnej cesty a práce so ženami v našom programe.

Čím viac sa snažíme urobiť neviditeľnými, tým viac naše telo rastie, aby nás urobilo viditeľnými.

V starovekom Egypte existoval posvätný rituál vztyčovania stĺpa Džed - symbol chrbtice boha Osirisa, ktorý predstavoval našu vnútornú silu, autoritu a pravú veľkosť. Tento rituál nebol len symbolický - bol to proces rozpamätávania sa na našu skutočnú podstatu.

Mnohé z nás sa od detstva učili "nezaberať príliš veľa miesta:

- Nebuď príliš hlasná

- Nebuď príliš náročná

- Nebuď príliš viditeľná

- Nebuď príliš ambiciózna

- Nebuď príliš sebavedomá

A tak sme sa začali zmenšovať. Nie fyzicky, ale energeticky. Stlmili sme svoj hlas, svoje túžby, svoju silu. Doslova sme sa energeticky skrčili.

Ale naše duše a telá majú svoju múdrosť. A tá múdrosť vie, že nie sme stvorené na to, aby sme boli malé. Sme stvorené pre veľkosť.

Keď potláčame svoju energetickú veľkosť, naše telo často kompenzuje fyzickou veľkosťou.

Je to, akoby naše telo kričalo: "Nemôžeš ma ignorovať! Nemôžeš ma zmenšiť! Patríš sem a zaberáš priestor!"

V meditácii Cesta do Abydosu, ktorú praktikujeme v našom transformačnom programe pre ženy s emočným jedením, sa učíme vztyčovať svoj vlastný stĺp Džed - našu vnútornú silu. Učíme sa dýchať do svojej plnej výšky, do svojej plnej podstaty:

"Predstav si, že tvoj dych zaplnil celé tvoje telo a teraz začína zapĺňať priestor nad tvojou hlavou. Predstav si, že ako sa tvoj dych predlžuje, tvoje telo sa predlžuje tiež a ty sa s každým nádychom stávaš vyššia a vyššie"

Úryvok z meditácie, z knihy TEMPEL OF LIGHT

Táto meditácia nie je len o fyzickom raste - je o energetickom rozšírení, o dovolení si zaberať priestor, ktorý ti právom patrí.

Možno sa pýtaš: "Ako súvisí moje emočné prejedanie so strachom z vlastnej veľkosti?"

Mnohé z nás používajú jedlo ako spôsob, ako sa "zmenšiť" - nie fyzicky, ale energeticky. Keď sa prejedáme, často sa cítime:

- Ťažké a neschopné pohybu

- Otupené a menej vnímavé

- Zahanbené a skrývajúce sa

- Menej viditeľné (paradoxne)

- Menej schopné stáť vo svojej sile

Je to, akoby sme používali jedlo ako kotvu, ktorá nás drží "dole", aby sme nevyčnievali, aby sme neboli "príliš".

Ale čo ak je pravda, že si zaslúžiš zaberať priestor? Čo ak je tvoja veľkosť - nie fyzická, ale energetická - presne tým, čo svet potrebuje?

Praktické kroky k prijatiu svojej veľkosti:

1. Dýchaj do svojej plnej výšky - každé ráno sa na 2 minúty postav a predstav si, že tvoj dych ťa dvíha vyššie a vyššie, nad tvoju fyzickú výšku.

2. Všímaj si, kedy sa "zmenšuješ" - v akých situáciách a s ktorými ľuďmi máš tendenciu sa energeticky zmenšovať?

3. Experimentuj s "väčšou verziou" seba - ako by vyzeralo, keby si v istej situácii neobmedzovala svoju energiu?

4. Spýtaj sa pred prejedaním - "Čoho sa bojím? Pred čím utekám? Nie je to náhodou strach z mojej vlastnej sily?"

Naša cesta k vnútornej sýtosti začína prijatím našej skutočnej veľkosti - nie fyzickej, ale energetickej, duchovnej a emocionálnej.

Keď si dovolíme byť "veľké" v týchto oblastiach, naše telá už nemusia kričať, aby nás urobili viditeľnými. Môžu sa uvoľniť, pretože vedia, že zaberáme presne toľko priestoru, koľko nám právom patrí.

S láskou a podporou na vašej ceste,

Elena Petrus

P.S. Pozývam vás podeliť sa v komentároch - v akých situáciách sa cítite "príliš veľké" a máte tendenciu sa zmenšovať? Ako to súvisí s vaším emočným prejedaním?

VIAC O TRANSFORMAČNOM PROGRAME TU.

E BOOK: ŠTYRI PILIERE EMOČNEJ SÝTOSTI

Najnovšie články na našom blogu

Prečítajte si ako prví, čo je nové