Včera som kráčala mestom a nemohla som si nevšimnúť, koľko ľudí má problém s nadváhou (vrátane mňa).
Nie je to kritika – je to úprimná otázka: čo sa v našej spoločnosti deje, že tak veľa z nás hľadá útechu v jedle?

Áno, viem, že veľkú časť príbehu tvoria potraviny, ktoré sú navrhnuté tak, aby nás robili závislými. Ale musí tam byť aj niečo hlbšie – genetická predispozícia, alebo spôsob, akým emočne reagujeme. Pretože presne tak, ako pri alkohole, nikotíne, aj keď sú vysoko návykové, nie všetci po nich siahajú. A rovnako je to aj s jedlom.

1. Potraviny, ktoré nás "hackujú"

Dnešné priemyselne spracované jedlá majú dokonalý pomer cukru, tuku a soli – tzv. bliss point – ktorý v mozgu spúšťa uvoľňovanie dopamínu, hormónu odmeny.
Pridaj k tomu vôňu, textúru, farbu a výsledok je jasný: jedz viac, aj keď si sýty.

2. Nie čistá genetika, ale epigenetika

Naše gény sa nemenia zo dňa na deň. Prudký nárast obezity za posledných 50 rokov teda nemôže byť len genetickou zmenou.
Kľúč hrá epigenetika – ako prostredie, stres, strava a životný štýl zapínajú alebo vypínajú určité gény.
Ak sa v rodine predával vzorec "jedlom riešime stres", prenášame ho nielen správaním, ale aj tým, ako naše telo hormonálne reaguje.

3. Jedlo ako emočná regulácia

Jedlo je dostupné, lacné a spoločensky prijateľné ako forma sebaupokojenia.
Rozdiel je v tom, že:

• niektorí ľudia v detstve dostali bezpečný priestor na vyjadrenie emócií,

• iní sa naučili, že na smútok či napätie sa podáva koláč alebo čokoláda.

Tak si mozog vytvorí rýchlu cestu k úľave – a tú bude opakovane vyhľadávať.

4. Osvojené osobnosti a strata autenticity

Už v rannom detstve sa učíme, ako musíme byť, aby sme boli prijatí a milovaní.
Formujú sa v nás "osobnosti":

• Želané dieťa – snaží sa plniť očakávania a byť milované za výkon

• Neželané dieťa – cíti, že nikdy nie je dosť dobré

• Zakázané dieťa – odštiepená časť nás, ktorú sme ukryli, aby sme necítili bolesť odmietnutia

Tieto osobnosti nás síce chránia, ale stoja obrovské množstvo energie. Neustále sledujeme, či robíme veci "správne", či niekoho nesklameme, či sme dosť dobrí.
A práve toto neustále napätie je vyčerpávajúce – a jedlo sa stáva rýchlou opravou.

5. Kultúra, ktorá podporuje prejedanie

• Rýchle tempo → menej času na kvalitné jedlo

• Neustály prístup k jedlu → obchody a donášky 24/7

• Sedavý životný štýl → menej pohybu, viac stresu

• Sociálne siete → fotky jedla nás bombardujú každý deň

6. Prečo práve teraz?

Stres, neistota a chronické napätie udržujú náš nervový systém v pohotovosti (fight-or-flight).
V takom stave mozog prirodzene túži po rýchlej energii – teda po sladkom a tučnom.

Nie je to o vôli, ale o pochopení

Obezita a emočné prejedanie sú výsledkom kombinácie:

• potravinového prostredia, ktoré nás vedome stimuluje k prejedaniu,

• naučených vzorcov zvládania emócií,

• biologických reakcií na stres,

• a životného tlaku udržiavať osvojené osobnosti namiesto toho, aby sme žili autenticky.

A práve preto diéta sama o sebe nestačí. Potrebujeme sa naučiť regulovať svoje emócie aj bez jedla a začať uvoľňovať tlak tých častí nás, ktoré celý život hrajú cudzie roly.

Ak hľadáš cestu, ktorá ide k podstate

Práve tomu sa venujem v mojom e-booku 4 Piliere Emočnej Sýtosti.
Nájdeš v ňom:

• psychologické pochopenie tvojho vzťahu k jedlu,

• nástroje na upokojenie nervového systému v krízovom momente,

• tipy, ako podporiť svoje telo výživou, ktorá spolupracuje s tvojou psychikou,

• a spôsoby, ako tvoriť nové návyky pomocou neuroplasticity – bez boja a sebatrýznenia.

Nie je to ďalšia diéta. Je to mapa cesty späť k sebe – a k vnútornému pokoju, pri ktorom jedlo prestane byť únikom.

👉 [Klikni sem a začni svoju cestu k vnútornej sýtosťi už dnes.]

Najnovšie články na našom blogu

Prečítajte si ako prví, čo je nové