Elena Petrus
V mojom novom e-booku ŠTYRI PILIERE EMOČNEJ SÝTOSTI popisujem, ako si naša nervová sústava už v rannom veku vytvára hlboké spojenie medzi jedlom a upokojením. Už pri maminom prsníku sa učíme: jedlo = bezpečie. Táto reakcia je nevinná, prirodzená, dokonca krásna. No v dospelosti môže práve tento jemný mechanizmus prerásť na silný návyk, ba až záchranný systém, ktorý – ak nie je vedome spracovaný – môže viesť až k poruche príjmu potravy.
U mnohých z nás sa jedlo stalo odpoveďou na stres, ešte skôr, než sme vedeli vysloviť slovo "stres". V mojom prípade to začalo veľmi skoro. Už ako dieťa som mala nadváhu – bez toho, aby som jedla viac než môj súrodenec. Nevedela som, čo sa deje. Ale spoločnosť mi to dala veľmi rýchlo najavo.
"To, ako vyzeráš, nie je v poriadku."
Táto správa je tichá, ale ostrá. Dieťa ju pochopí bez slov. A tak sa ten istý mechanizmus – jedlo ako ukľudnenie – začne používať nie len pre seba, ale aj proti sebe.
"Upokojujem sa, lebo ma bolí, že to na mne vidno."
V dospelosti sa tlak len stupňuje. Niekto celý život "zvláda byť vo forme", má silnú vôľu, kontrolu. Ale potom...
Príde škola, práca, deti, nároky.
Zrazu nevládzeš všetko držať pokope.
Jediné, čo ťa ešte podrží, je to, čo ťa podržalo vždy – jedlo.
Lenže tentoraz je to na tebe vidno. A spoločnosť ti opäť pošle známy signál:
"Nie si dosť."
Paradoxne, jedlo, ktoré ti pomáha zvládnuť ostatné problémy, sa zrazu samo stane "problémom, ktorý treba odstrániť". Ale ako odstrániť niečo, čo ti zachraňuje nervový systém?
Snahy o diétu, o zmenu, o ideál, o návrat kontroly – častokrát stroskotajú. A s nimi prichádza pocit zlyhania.
Tlak. Trauma z toho, že zlyhávame práve tam, kde sa najviac snažíme.
Niektorí potom začnú hladovať. Iní zvracať.
Áno – porucha príjmu potravy je diagnóza tejto doby.
A ako každá doba má svoje bolesti, má aj svoje diagnózy.
Prosím, nesúďme ju. Nesúďme tých, ktorí ňou prechádzajú.
Je ich viac, než si myslíme. Ak ich nevidíš, neznamená to, že neexistujú.
Možno sú priamo za tvojimi dverami. Alebo... v tvojom zrkadle.
Nie je hanba mať vzťah s jedlom, ktorý je hlboký, komplikovaný, emotívny.
Je to len dôkaz, že si človek. A že tvoj nervový systém urobil, čo mohol, aby ťa udržal pri živote.
Ak chceš začať chápať, odkiaľ ten vzorec pochádza –
ak chceš pochopiť, prečo si "nevydržala" diétu alebo prečo je jedlo stále riešenie aj problém zároveň –
možno ti pomôže môj nový e-book.
Nie je o tom, čo nesmieš jesť.
Ale o tom, ako sa znovu spojiť so sebou – bez viny, hanby a neustáleho boja.
S láskou k nášmu príbehu,
Elena Petrus
Niektorí siahnu po čokoláde. Iní po pohári vína. Ďalší po tabletkách, výkone, Tinderi, cigarete, nekonečnom scrollovaní.
Všetko len preto, aby sme sa aspoň na chvíľu uvoľnili.
Aby sme vypustili tlak, ktorý v nás narastá – často bez jasnej príčiny.
V mojom novom e-booku ŠTYRI PILIERE EMOČNEJ SÝTOSTI popisujem, ako si naša nervová sústava už v rannom veku vytvára hlboké spojenie medzi jedlom a upokojením. Už pri maminom prsníku sa učíme: jedlo = bezpečie. Táto reakcia je nevinná, prirodzená, dokonca krásna. No v dospelosti môže práve tento jemný mechanizmus prerásť na silný návyk, ba až ...
Nebolo to o hlade.
Nebolo to ani o jedle.
Bol to len ten známy moment, keď niečo ticho zašepká:
Bolo to veľmi ťažké.
Dôverovať svojmu telu, keď som mala vysokú nadváhu, mi pripadalo ako nemožné.
Ťažké bolo aj to, že nič iné u mňa nefungovalo – jedine to, keď som si konečne dovolila jesť všetko, čo som si roky zakazovala.
