Prečo kortizol zvyšuje chuť na vysokokalorické potraviny?

09.08.2025

Tu je článok o kortizole upravený tak, aby sa plynulo prepojil s ponukou tvojho e-booku 4 Piliere Emočnej Sýtosti:

Prečo kortizol zvyšuje chuť na vysokokalorické potraviny?

Kortizol je hormón, ktorý sa často označuje ako "stresový hormón". A nie náhodou – jeho hlavnou úlohou je pripraviť telo na zvládnutie stresovej situácie.
Problém je, že to, čo bolo kedysi užitočné pre prežitie, nás dnes vedie priamo k chladničke – a to najmä k sladkému, mastnému a kalorickému jedlu.

1. Kortizol = signál pre telo: "Potrebujeme energiu!"

Keď zažiješ stres (fyzický alebo psychický), tvoj mozog vydá príkaz nadobličkám, aby vyprodukovali kortizol.
Ten:

  • zvyšuje hladinu cukru v krvi,

  • podporuje uvoľnenie energie z tukových zásob,

  • pripravuje telo na rýchlu reakciu (fight-or-flight).

V minulosti to bolo ideálne – ak si čelila nebezpečenstvu, telo potrebovalo okamžitú energiu. Dnes však stres nespúšťa útok medveďa, ale napríklad termín v práci, hádka či finančné napätie. A napriek tomu sa telo "chce" pripraviť na boj.

2. Kortizol a chuť na kalorické jedlá

Kortizol ovplyvňuje aj mozog – konkrétne centrum odmeňovania.
Výskumy ukazujú, že:

  • zvyšuje citlivosť mozgu na dopamínové podnety (odmena),

  • znižuje citlivosť na signály sýtosti.

Výsledok? Vysokokalorické jedlá (sladké a mastné) pôsobia ešte príťažlivejšie a po ich zjedení sa necítiš tak rýchlo sýta.

3. Starý prežívací mechanizmus v modernej dobe

Z evolučného hľadiska bolo prežitie spojené s dostatkom energeticky bohatých potravín.
Kortizol spúšťa "lovecko-zberačský" mód: nájdi čo najviac kalórií a ulož si ich.
Problém je, že dnes máme kalorických jedál nadbytok, no starý program funguje rovnako.

4. Chronicky vysoký kortizol = začarovaný kruh

Pri dlhodobom strese:

  • telo sa stáva rezistentné na inzulín → častejší hlad,

  • tuk sa ukladá prednostne v oblasti brucha,

  • mozog túži po stále väčšej odmenovej stimulácii → silnejšia chuť na sladké a tučné.

5. Ako z tohto von

Zníženie chuti na vysokokalorické jedlá spôsobenej kortizolom si vyžaduje viac než len "pevná vôľa". Potrebujeme riešiť samotný stresový signál:

  • Regulácia nervového systému – dychové cvičenia, meditácia, vedomý pohyb

  • Stabilizácia cukru v krvi – vyvážené jedlá s bielkovinami, tukmi a komplexnými sacharidmi

  • Dostatok spánku – spánkový deficit zvyšuje kortizol a znižuje kontrolu impulzov

  • Práca s emóciami – nájsť iné spôsoby sebaupokojenia než jedlo

Tu prichádza na scénu 4 Piliere Emočnej Sýtosti

Ak cítiš, že tvoj vzťah k jedlu ovplyvňuje stres a emočné spúšťače, samotná diéta ti nepomôže. Potrebuješ pochopiť, prečo tvoje telo a mozog reagujú práve takto – a naučiť sa mechanizmy, ktoré túto reakciu zmenia.

Presne o tom je môj e-book 4 Piliere Emočnej Sýtosti.
V ňom ti ukážem, ako:

  • porozumieť psychologickým koreňom tvojho vzťahu k jedlu,

  • upokojiť nervový systém, keď prichádza túžba po jedle,

  • využiť výživu na podporu hormonálnej rovnováhy,

  • a preprogramovať mozog pomocou neuroplasticity, aby si sa prestala spoliehať na jedlo ako jediný zdroj úľavy.

Nie je to diéta. Je to návod, ako získať kontrolu nad svojím telom aj mysľou a nájsť skutočnú vnútornú sýtosť.

👉 [Klikni sem a začni svoju cestu k slobode od emočného jedenia už dnes.]


Najnovšie články na našom blogu

Prečítajte si ako prví, čo je nové

Tak ako spoločnosť stavia ženy do extrémov – svätica alebo "hriešnica" – staviame aj samy seba do extrémov s jedlom – buď dieta, alebo záchvat. Pravá sila je v strede – v láskavosti k sebe.

Dlho som piekla špaldový celozrnný kváskový chlieb. Vedela som, že špalda je zdravšia než obyčajná pšenica, obsahuje viac bielkovín a minerálov, a navyše má krásnu orieškovú chuť. Mala som pocit, že robím pre svoje telo to najlepšie.

Minule som písala o emočnom prejedaní a o vlastnosti, ktorú ženy – a, žiaľ, aj celá spoločnosť – často chvália: robiť sa skromnou a malou.
Je to ten tichý vzor "buď nenápadná, nevyčnievaj, nebuď príliš", ktorý mnohým z nás vtláčali od malička.
Ale ak sa niektorá z nás rozhodne túto rolu odmietnuť, vystúpiť z tieňa...

Dopamín – často označovaný ako "hormón šťastia" – je v skutočnosti neurotransmiter, ktorý hrá zásadnú úlohu v motivácii, odmeňovaní a očakávaní príjemných pocitov. Je to chemická látka, ktorá nás poháňa k činnostiam, ktoré náš mozog vyhodnotí ako užitočné alebo príjemné.