Novoročný reštart a jarné detoxíky: prečo môžu ženám s PPP viac uškodiť než pomôcť

Každý rok to príde rovnako.
Ticho medzi sviatkami. Január. Jar za rohom.
Vzduch je plný slov ako reštart, očista, nový začiatok.

Na prvý pohľad to vyzerá nevinne. Dokonca lákavo.
Aj ja som si to roky myslela.
Že ak začnem znova, ľahšie, čistejšie, "zdravšie", niečo sa konečne zmení.

Lenže pre ženy s poruchami príjmu potravy má tento príbeh vždy rovnaký koniec.
Aj keď začína nádejou.

Problém nikdy nebol v detoxe samotnom.
Problém je v tom, čo detox robí s nervovou sústavou ženy, ktorá sa celý život učila prežiť cez hlad, kontrolu alebo prejedanie.

Keď žena s PPP obmedzí jedlo – aj keď to nazve očistou, pôstom či zdravým resetom – jej telo to nečíta ako starostlivosť.
Telo to číta ako ohrozenie.

A v tej chvíli sa stane niečo veľmi tiché, ale zásadné.
Mozog prepne do prežitia.
Plazí mozog preberie velenie.
A všetky dobré úmysly idú bokom.

Zrazu sa objavia myšlienky, ktoré žena pozná až príliš dobre.
Myšlienky na jedlo.
Cravingy.
Napätie.
A pocit, že musí vydržať.

A keď nevydrží – pretože telo vždy vyhrá – príde prejedanie.
Hanba.
Sebakritika.
A pocit, že zlyhala.

Nie.
Nezlyhala.
Len znova vstúpila do starého mechanizmu, ktorý sa roky učila nazývať "zdravým".

Novoročné reštarty majú ešte jednu zákernú vrstvu.
Prinášajú hodnotenie.
Minulosť sa rozoberá, váha sa posudzuje, telo sa má "napraviť".

Pre ženy s PPP je toto hodnotenie ako stará známa bolesť.
Pretože hlboko v nich už dávno žije presvedčenie, že nie sú dosť.
A že sa musia zmeniť, aby boli prijaté.

Detox to len potvrdí.
Nenápadne. Potichu.
Ale veľmi presne.

A pritom ženské telo nie je stroj, ktorý sa dá resetovať.
Je citlivé. Cyklické. Pamätá si.

Ženy s PPP nepotrebujú šok.
Nepotrebujú očistu.
Nepotrebujú ďalší "nový začiatok".

Potrebujú bezpečie.

Pravidelné jedenie.
Pocit dostatku.
Predvídateľnosť.
Uistenie, že jedlo im nebude vzaté.

Pre niektoré ženy je najväčší detox v živote to,
že prestanú robiť veci, ktoré vyzerajú zdravo,
ale ich telo pri nich trpí.

Možno nie je čas začínať odznova.
Možno je čas prestať sa opravovať.

Detoxy, pôsty a reštarty nie sú zlé samy o sebe.
Sú však nevhodné pre ženy, ktorých nervová sústava pozná hlad ako hrozbu.

Pre ne nie je cesta v očiste.
Ale v návrate k sebe.

A ten sa nezačína obmedzovaním.
Začína dovolením jesť.
Dýchať.
Byť.

Ak máš za sebou poruchy príjmu potravy,
možno nie je čas na ďalší reštart.

Možno je čas zostať.

S úctou k nášmu  príbehu, Elena Petrus, psychológia emočného jedenie

Kažodenné inšpiratívne impulzy? Vstúp do TELEGRAMU a nechaj sa inšpirovať.