Nie si slabá. Tvoje telo sa len ešte necíti v bezpečí.
Viem, aké to je.
Vieš, že si jedla dosť.
Vieš, že to telo nepotrebuje.
Ale niečo ťa aj tak ťahá: ešte trochu. Ešte niečo. Ešte teraz.
A potom: výčitka. Ticho. Pocit zlyhania. A zrazu si presne tam, kde si nechcela byť.
Nie, nie je to o tom jedle, ktorým si sa prejedla.
Či to bol chlieb, koláče, syr, granola, sladké nápoje, oriešky, čoko – nie je podstatné.
To, čo nás v skutočnosti paralyzuje, nie je to, čo sme zjedli.
Ale vina, ktorá po tom príde.
Žravky nie sú sabotáž. Sú pokus o stabilizáciu.
Tvoje telo ťa nesabotuje.
Tvoje telo sa snaží prežiť.
A niekedy sa potrebuje rýchlo uzemniť. Zastaviť búrku v hlave. Umlčať ticho.
Znížiť tlak. Nájsť niečo isté.
Prejedanie je dočasná stratégia.
Nie je efektívna. Nie je zdravá.
Ale vznikla z potreby regulácie.
Až keď pochopíš toto, môžeš sa z nej pomaly učiť vystúpiť.
Prečo vina udržiava cyklus?
Lebo keď sa zješ príliš a potom si to vyčítaš, vytváraš v mozgu rovnicu:
➡️ Jedlo = chyba. Ja = chyba.
To vedie k potrebe nápravy, kontroly, trestu.
A čo sa stane po pár dňoch?
Presne to isté: craving. Strata kontroly. Prejedanie.
Nie jedlo ťa zraňuje.
Ale tlak na to, aby si bola stále dokonalá.
Čo ak to ide inak?
Čo ak začneš tým, že si povieš:
"Zajtra nemusím byť dokonalá. Stačí, že sa budem o seba starať."
"Dnes potrebujem teplo, uzemnenie a rytmus. Nie kontrolu."
"Môžem jesť jednoducho. Môžem sa hýbať s láskou."
"Môžem pokračovať, aj keď som sa včera stratila."
Tvoje telo sa začne meniť vtedy, keď sa prestane báť, že ho znova opustíš.
Keď mu po prejedaní nepríde trest, ale podpora.
🔁 Reset po prejedaní nemusí byť diéta.
Reset môže byť:
– teplé sattvické jedlo
– pohyb, ktorý nie je trestom
– deň bez váženia
– pokoj medzi jedlami
– a veta:
"Nezlyhala si. Len si sa ešte učíš cítiť bezpečne."