NAJPRV MALÝ PLAMIENOK

Ak sa človek chce dostať zo závislosti, z nefunkčného vzťahu, či z akýchkoľvek sračiek, musí začať robiť veci inak. Myslieť inak, rozhodovať inak a cítiť ...inak.

Niekto dokáže zbaliť kufre a odsťahovať sa na druhú polovicu zemegule. Ale realita je asi taká, že to väčšinou nie je možné hneď. Ako sa teda dostať k veľkým zmenám cez tie malé?

Aké sú to teda malé kroky k zmene? V E Booku "UNAVENÉ BOHYNE" ti predstavím pár mojich nástrojov k malým zmenám. K malým krôčikom k vlastnej duši.

Ale čo teda s dneškom? Aký krok k zmene je možné urobiť už teraz, v tomto okamihu?

Robím si ovocný šalát a nemám banány. Na nohách mám kvetinkové papučky mojej dcéry. Oblečené mám červené aladínky, ktoré sa v mojej dedinke teda ale absolútne nenosia. Teda nosia..ale to sú tí..viete, tí podivíni, čo im asi preskočilo. Vrátane mňa.

Je tak krásne vonku. Svieti slniečko. " Idem v tých kvetinových papučiach? " hovorím v sebe a cítim sa trápne. No v zápätí mi zasvieti v očiach iskra malého dievčatka, čo sa chystá niečo vyviesť. Niečo zakázané ! " Urobim to !" " Prejdem vo februári v kvetinkových papučiach do obchodu !"

Prvé kroky sú zvláštne. Ďalšie už vetrím pocit slobody. Vojdem do obchodu a predavačka si ma premeria od hlavy a po päty šokovaným pohľadom. Pozná ma, takže sa baví so mnou normálne.

Vyjdem z obchodu, v rukách zrejúce banány a úsmev od ucha po ucho ma neprechádza. Začnem sa rehotať a miestny pouličný obyvateľ, častý požívateľ piva práve v tomto obchodíku , sa smeje tiež a kýva mi z druhej strany cesty.

Som podivín. Vraj, kto sa smeje bez príčiny... poznáš to? Dnes som vykročila z komfortnej zóny v kvetinových papučiach. Cítim obrovskú eufóriu a slobodu. Tak toto je jedne z tisíc krôčikov slobody.

Čo dnes vmyslíš inak ako vždy?

S láskou k sebe, s láskou k Tebe.

Elena