Mechanické jedálničky a PPP: Prečo ženám viac ubližujú, než pomáhajú

Ak má žena za sebou roky emočného jedenia, hladovania, prísnych diét, rušených cyklov, preťaženého nervového systému a vnútornej hanby za telo, jedálniček nie je pomoc.
Jedálniček je spúšťač.
Nie je to preto, že by bola "nedisciplinovaná".
Je to preto, že jedálniček pracuje s jedlom.
A PPP pracuje s bolesťou, stresom a prežitím.
A preto je čas povedať nahlas:
Jedálničky sú pre ženy s PPP deštrukčné,
pretože ignorujú skutočné dôvody, prečo jeme.
1. Jedálničok ignoruje nervový systém
Ženy po rokoch tlaku, starostlivosti o rodinu, preťaženia, služieb, adrenalínových dní a noci bez spánku nežijú v pokojnom tele.
Žijú v tele, ktoré reaguje rýchlo, prudko a intenzívne.
A keď ženám povieš "drž sa plánu",
ich telo reaguje:
-
aktiváciou,
-
stresom,
-
"musím",
-
úzkosťou,
-
a následným prejedaním.
Nie preto, že nechcú.
Ale preto, že nervový systém vždy vyhrá nad disciplínou.
2. Ženské telo sa počas dňa mení – jedálniček nie
Hodnoty, nálady a potreby ženy NIE SÚ lineárne.
Menia sa podľa:
-
cyklu,
-
hormónov,
-
spánku,
-
stresu,
-
pocitu bezpečia,
-
preťaženia,
-
emócií,
-
rodových spúšťačov,
-
a dokonca podľa toho, kto na ňu dnes zvýšil hlas.
Jedálniček je rigidný.
Žena je premenlivá.
A keď rigidita narazí na premenlivosť,
vznikne:
-
večerný hlad,
-
cravingy,
-
emočné jedenie,
-
výčitky,
-
a pocit zlyhania.
Nie preto, že niečo nezvládla.
Ale preto, že plán nezvládol realitu.
3. Jedálničky vytvárajú hanbu, nie slobodu
Ženy s PPP žijú v dvoch extrémoch:
"Som dobrá, keď sa držím plánu."
"Som zlá, keď ho poruším."
To nie je vzťah k jedlu.
To je vzťah k sebahodnote.
Jedálniček učí poslušnosť.
PPP potrebuje láskavú reguláciu.
Jedálniček učí trest.
PPP potrebuje nežnosť a bezpečie.
4. To, čo jeme, neovplyvňuje jedlo, ale CELÝ ženský ekosystém
A teraz prichádza najdôležitejšia časť:
čo všetko v realite rozhoduje o tom, prečo žena siahne po jedle?
A) Nervový systém
-
chronický stres
-
adrenalín
-
tlak
-
vnútorné napätie
-
staré traumy
-
rodové rany
-
nespavosť
B) Hormóny
-
estrogén
-
progesterón
-
inzulín
-
leptín
-
grelín
-
kortizol
-
perimenopauza
C) Emócie a psychika
-
smútok
-
úzkosť
-
hnev
-
prázdnota
-
únava
-
pocit, že nevládzem
-
potreba útechy
D) Myšlienky a presvedčenia
-
"Musím byť perfektná."
-
"Keď zjem čokoládu, zlyhala som."
-
"Schudni, lebo si tučná."
-
"Nemám právo odpočívať."
E) Životná záťaž
-
práca
-
starostlivosť o domácnosť
-
povinnosti
-
neustále fungovanie
-
nulový priestor pre seba
F) Spirituálne vrstvy
-
odpojenie od tela
-
potlačené archetypy
-
zabudnutá ženská jemnosť
-
život v prežití namiesto života v tele
A teraz pointa:
Jedálničok nevidí nič z tohto.
A práve toto je to, čo ženu vedie k jedlu.
5. Jedálničky lámu, ale neliečia
Jedálniček môže ženu držať v disciplíne týždeň.
Možno dva.
Ale ak neadresuje:
-
prečo je napätá,
-
prečo je vyčerpaná,
-
prečo nechce ráno jesť,
-
prečo večer siaha po sladkom,
-
prečo sa trestá,
-
prečo sa hanbí za čokoládu,
-
prečo sa bojí hladovať aj jesť…
tak nič nelieči.
PPP nie je problém jedla.
PPP je problém regulácie nervového systému.
A žena sa nelieči tým, že zje 150 g ryže.
Lieči sa tým, že pochopí seba.
6. Jedálničky sú zradné, lebo vyzerajú ako riešenie
Ale riešením sú len na papieri.
Zdravie ženy vzniká vtedy, keď:
-
jej ráno nie je adrenalín,
-
jej deň je vyživený,
-
jej večer nie je boj,
-
jej cyklus nie je potlačený,
-
jej telo nie je v napätí,
-
jej duša nie je v hanbe,
-
jej život nie je v prežití.
Jedálniček do tohto sveta nepatrí.
Jemnosť áno.
Výživa áno.
Prítomnosť áno.
Pochopenie áno.
Záver
Jedálničky možno ukážu, čo jesť.
Ale neukážu:
-
prečo jeme,
-
prečo sa trestáme,
-
prečo sa hanbíme,
-
prečo sa prejedáme,
-
prečo sa bojíme,
-
prečo v tele necítime bezpečie.
A preto sú pre ženy s PPP deštrukčné.
Nie preto, že ženy sú slabé.
Ale preto, že plán ignoruje ich realitu.
Ženské telo nepotrebuje jedálniček.
Ženské telo potrebuje pravdu, reguláciu a lásku k sebe.
A presne to je cesta, ktorú otváraš ty.
S úctou k nášmu príbehu, Elena Petrus

