ČO ROBÍ MATKA, KEĎ JE SAMA DOMA

ČO ROBÍ MAMA, KEĎ JE SAMA, BEZ DETÍ

Je len ilúzia, ak sa hráš (aj nevedomky) na správnu matku a sračky zakrývaš…že budú tvoje deti šťastné a dokonalé…Jedno, čo na vonok žijeme, deti odzrkadlia to, čo naozaj v sebe nosíme…

Elena Petrus, emočný kouč

Čo robí matka snažilka, keď nemá deti? Neviem…nie som matka snažilka. Apoň nie vedome, ale keďže som vyrastala v komunistickej spoločnosti, kde žena má byť aj chlap aj žena…tak tlak tam bol…

Zrejme by som robila niečo iné, pred 10 timi rokmi…asi by som naháňala vraj to, čo som zanedbala vraj kôli deťom (kurzy, workshopy, semináre…).

Tie, ktoré ma poznáte, viete, že sa môj muž zabil na motorke, keď mal môj syn 1,5 roka a s dcérou som bola v 3. mesiaci tehotná.

Veľmi rýchlo som šla pracovať (dcéra mala 2 roky), lebo som mala pocit,že vraj matka na materskej mozgovo zakrnie.

A tak som utekala do práce, ktorá mi zapaltila účty, ale nie čas a sny…deti dala vychovávať babkám a štátu. Tak, ako to robia ženy v spoločenky uznávaných zamestnaniach, ktoré buď pracujú a majú peniaze, alebo nepracujú a nemajú…

Samozrejme, že som podvedome chcela robiť všetko, byť dobrá kuchárka, upratovačka, byť doma, ale mať aj peniaze na účte, byť milujúcou, tichučkou matkou…dobrou milenkou. Jasnééé…všetko som chcela zvládať. S prstom v nose….

Popri práci som hľadala svoje ženstvo a riešila moje poruchy príjmu potravy. Toxický vzťah, domácnosť, výčitky, že som zlá matka, že dosť nevarím, neupratujem a nesprávam sa ako vraj iné "správne ženy".

Neviem, či je to rokmi, mám dnes 47 rokov…a môj hormonálny status vášne, zvedavosti sa znižuje, alebo tým, že som si dovolila všetko…teda byť aj zlou matkou, pociťujem, že nech už som urobila čokoľvek, môžem z toho urobiť drámu a neustále orať na svojích vraj chybách…alebo som k sebe dobrá.

Hovorím si: milujem ťa, ďakujem…občas aj odpusť prosím. Ho-ponopono…

Tento týždeň som chodila do práce, inak som nevychádzala z bytu.

Pozerala som celé hodiny série, vypratávala špajzu, rozmrazila chladničku…meditovala, spievala, písala, tvorila, nechala som si to, čo inak pred deťmi schovávam…len tak pohodené na zemi. Oni poznajú môj tajný šuflíček…len to ešte tak otvorene nepropagujeme.

Znova som bohém. Viem, som bohém aj keď tu deti sú…ale to, čo precítiš, ak si dovolíš byť týžde doma sama…a vzdáš sa tej role matky, alebo manželky, alebo správnej dcéry…to si naozaj ty…to si naozaj ty…

To je len ilúzia mnohých rodičov, že ak robíme veci tajne, deti o tom nevedia.

Vedia, vedia všetko…

Ak si to nevedia vysvetliť,a nemajú o tom s kým ohvoriť, budús sa trápiť…

Je len ilúzia, ak sa hráš (nevedomky) na správnu matku a sračky zakrývaš…že budú tvoje deti šťastné a dokonalé…Jedno, čo na vonok žijeme, deti odzrkadlia to, čo naozaj v sebe nosíme…

A ja so odhodlaná mojim deťom povedať o sebe všetko…samozrejme, primerane k veku…

Rosypaná múka na kachličkách, ktorú som utrela až za tri dni…spievala, plakala, depkovala, čítala, tak, ako za časov, keď som nebola v moduse matky, vydávala zvláštne zvuky a zľakla sa, či ma niekto nepočuje…a pociťovala priam rozkoš…že môžem všetkooo….

No, robila som všekto, za čo mi mama nadávala, že som "lafna bordelárka".

Keď som bola mladá, na vonok som musela žiť ten správny život.

Tak som si vytvorila život tajný. Bol plný vášne, vzrušenia a moje závislosť na jedle mi pomáhala odrbať výčitky, že zhorím v pekle…

Od kedy sa neskrývam a dovolím si všetko…tam sa učím pociťovať vášeň z legálnosti môjho života.

Veru, život je krásny a dnes sa moje zlatíčka KONEČNE vrátia!!!!!

PS: Samozrejme, ten tlak, ktorý ako matka cítim nie je kôli deťom…ale kôli hodnotám, ktoré som prevzala zo spoločnosti a ich presvedčeniam, ako má srpávna matka vyzerať. Presvedčeniai udržujem neustále hodnoty živé, aj keď urobím občas opak. A to je lekcia každej matky…pochopiť, aký tlak na seba robíme…nerodíme sa s ním a nespôsobuje ich ani to, že do nášho života prídu naše deti. Ten tlak, byť dobrou matkou udáva spoločnosť, nie samotná skutočnosť, že sme matkami.