Mnohé ženy hovoria:
"Dám si len pohár vína večer."
"Alkohol ma uvoľní, zastaví tú hlavu."
"Potom mi už je jedno, čo zjem."
A práve v tej poslednej vete je skrytá pravda, ktorú často nechceme vidieť:
Alkohol nerieši craving. Alkohol ho vypne – na chvíľu. A potom ho zosilní.
Alkohol nepôsobí len na telo, ale predovšetkým na nervový systém:
utlmí mozgové centrá pre rozhodovanie, kontrolu a vnímanie hraníc
zníži citlivosť na telesné signály
zvýši dopamín – teda krátkodobý pocit úľavy a odmeny
➡️ Po alkohole necítiš hlad fyziologicky
➡️ Nedokážeš povedať "dosť"
➡️ A craving prichádza potichu… ale prudko
Pretože mnohé z nás nepijú len pre chuť.
Pijeme, keď:
sme unavené zo starostlivosti o všetkých okolo
cítime vnútorný chaos a chceme "aspoň na chvíľu vypnúť"
si chceme dopriať, ale nedovolíme si jedlo vedome, tak ho obídeme cez víno
chceme vypnúť kontrolu, ktorou sa celý deň dusíme
A tu vzniká nebezpečný vzorec:
Alkohol = úľava
Jedlo = útlm
Ráno = vina a craving
A znova
Alkohol sa stáva niečím, čo normalizuje únik, miesto toho, aby nás učil zostať.
Znižuje bdelosť → nevnímaš, že si plná
Zvyšuje craving na tuky a cukor
Znižuje sebakontrolu → "Aj tak už je jedno"
Emočný tlak je len odložený – neodstránený
Telo sa neučí zvládať emócie – len sa ich bojí
V emočnom prejedaní je telo často tiché, potlačené, nevypočuté.
Alkohol túto disociáciu prehlbuje.
Z krátkodobého hľadiska:
zastavíš úzkosť
necítiš vinu
necítiš únavu
Ale v skutočnosti:
strácaš schopnosť regulovať sa sama
telo sa nedozvie, že vie zvládnuť emócie inak než únikom
Tlak → alkohol → uvoľnenie + strata kontaktu → craving → prejedanie → výčitky → opäť alkohol
Toto nie je len slabosť.
Toto je naučený mechanizmus prežitia, ktorý však vyčerpáva tvoju dôveru v seba.
Prejedanie nie je zlyhanie.
Alkohol nie je nepriateľ.
Ale kombinácia oboch je často zakorenený vzorec sebasabotáže, ktorý udržiava telo v strese a nedôvere.
Ženy s emočným prejedaním potrebujú vidieť, že alkohol nie je úľava.
Je to odpojenie, ktoré oneskorí liečenie.
A kým nevidíš túto súvislosť – zostávaš v tichom kruhu, ktorý sa tvári ako oddych.
Nahradiť "večerný rituál" s vínom niečím rovnako výživným (napr. zázvorový čaj, kúpeľ, dych)
Písať si, kedy túžiš po pohári – a čo vlastne vtedy cítiš
Znížiť frekvenciu – nie zo zákazu, ale z pozorovania
Priznať si pravdu: "Pijem, keď nechcem cítiť."
Odpustiť si, keď sa to opäť stane – ale nevzdať sa pokusu vnímať
Nie si pokazená.
Tvoje cravingy nie sú hanba.
Ale keď na ne odpovedáš alkoholom a jedlom – tvoje telo sa nikdy nenaučí, že existuje aj bezpečný spôsob, ako cítiť.
Tvoje telo dokáže zvládnuť veľa.
Ale to, čo ho zraňuje najviac, nie je pohár vína – ale výčitka, ktorú si zaň nesieš.
📘 Viac o cravingu, prejedaní, nervovom systéme a prepisovaní týchto vzorcov nájdeš v mojom e-booku ŠTYRY PILIERE EMOČNEJ SÝTOSTI
S úctou k nášmu príbehu, Elena Petrus.
Tak ako spoločnosť stavia ženy do extrémov – svätica alebo "hriešnica" – staviame aj samy seba do extrémov s jedlom – buď dieta, alebo záchvat. Pravá sila je v strede – v láskavosti k sebe.
Dlho som piekla špaldový celozrnný kváskový chlieb. Vedela som, že špalda je zdravšia než obyčajná pšenica, obsahuje viac bielkovín a minerálov, a navyše má krásnu orieškovú chuť. Mala som pocit, že robím pre svoje telo to najlepšie.
Minule som písala o emočnom prejedaní a o vlastnosti, ktorú ženy – a, žiaľ, aj celá spoločnosť – často chvália: robiť sa skromnou a malou.
Je to ten tichý vzor "buď nenápadná, nevyčnievaj, nebuď príliš", ktorý mnohým z nás vtláčali od malička.
Ale ak sa niektorá z nás rozhodne túto rolu odmietnuť, vystúpiť z tieňa...
Dopamín – často označovaný ako "hormón šťastia" – je v skutočnosti neurotransmiter, ktorý hrá zásadnú úlohu v motivácii, odmeňovaní a očakávaní príjemných pocitov. Je to chemická látka, ktorá nás poháňa k činnostiam, ktoré náš mozog vyhodnotí ako užitočné alebo príjemné.
